Pohybová a oporná sústava psa

Svalstvo rozdeľujeme podľa jeho funkcie na priečnu, hladkú a srdcovú svalovinu. Priečne svalstvo sa upína pomocou šliach na kostru zvieraťa a umožňuje mu tak všetok pohyb. Svalstvo je upnuté tak, aby mohlo v čo najväčšej miere využívať silu páky. Kostrové svalstvo tvorí asi 30 až 50% hmotnosti tela. Je ovládané vôľou jedinca, zatiaľ čo hladká a srdcová svalovina je ovládaná vegetatívnou nervovou sústavou. Hladké svalstvo sa nachádza vo všetkých orgánoch a pracuje takmer nepretržite. Srdcová svalovina je najnamáhanejším svalom tela, pracuje nepretržite počas celého života zvieraťa. Svojím sťahovaním a uvoľňovaním počas zabezpečuje krvný obeh. 

Kostra je hlavnou oporou organizmu, telu dáva základný tvar, umožňuje jeho stabilitu a má funkciu mechanickej ochrany vnútorných orgánov (hrudný kôš). Spolu so svalmi tvorí pohybovú sústavu organizmu.

Kostra psa sa skladá z troch základných typov kostí:

1.) Dlhé kosti (kosti končatín)

2.) Krátke kosti (stavce, články prstov)

3.) Ploché kosti (kosti lebky, panvové kosti)

Kosti sú vzájomne spojené kĺbami, ktoré umožňujú ich pohyb rôznymi smermi a zároveň slúžia ako tlmiče nárazov. Toto spojenie je fixované šľachami, ktoré určujú smer pohybu a stupeň vychýlenia kostí. Každý kĺb je uložený v kĺbnom púzdre, naplnenom kĺbnym mazom. Na konci kostí je pružná hladká chrupavka, ktorá v spojení s kĺbnym mazom umožňuje hladký pohyb kĺbu. Časti kostí, ktoré niesú kryté kĺbnym púzdrom, sú kryté okosticou. Tá umožňuje prirastanie kostí, a tým aj zmenu priemeru kosti v dobe rastu. Je zodpovedná aj za hojenie kostí pri zlomeninách. Vnútorný priestor kostí je tvorený z hubovitej kostnej hmoty, ktorá je vyplnená kostnou dreňou. Tá okrem iného zaisťuje tvorbu krviniek a výživu kosti. V starobe sa mení na tuk. Kosť rastie v tzv. rastovej platničke. Rast dutých kostí je dokončený zhruba po 10. až 12. mesiaci života zvieraťa. Rast a vývoj kostry trvá dlhšie u veľkých plemien psov. Treba na to brať ohľad pri výcviku a pracovnom zaťažení psa.