Nervová a endokrinná sústava
22.08.2011 13:02
Nervová sústava
Nervová sústava vytvára z jednotlivých sústav jednotný fungujúci organizmus schopný samostatného života. Nervová sústava sa skladá z niekoľkých častí, centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému a vegetatívnej sústavy.
Centrálny nervový systém
CNS prijíma prostredníctvom zmyslov a nervových zakončení vzruchy z okolia, spracúva ich a koordinuje reakcie na vzruchy. Umožňuje teda psovi rozlišovať podnety, kombinovať ich, reagovať na ne. CNS je uložená v lebečnej dutine a chrbticovom kanáli. Základom CNS je mozog a miecha.
Mozog je uložený v dutine, tvorenej lebečnými kosťami, tzv. mozgovni. Delí sa na predný mozog, stredný mozog a zadný mozog. Predný mozog sa skladá z dvoch pologúľ a na ich povrchu je mozgová kôra, zložená z niekoľkých vrstiev nervových buniek. Je to miesto vzniku podmienených reflexov. Súčasťou predného mozgu je medzimozog, ktorý predáva vzruchy do príslušných oblastí mozgovej kôry psa. Zároveň je tiež centrom tepelnej regulácie a látkovej výmeny. Z vývojového hľadiska je súčasťou medzimozgu očný nerv a nervová časť očnej gule. Stredný mozog je z chrbtovej strany krytý mozgovými pologuľami a mozočkom, podieľa sa na riadení zložitých pohybov a polohy tela pri reakcii na vonkajšie podnety. Zadný mozog predstavuje predĺžená miecha, ktorá je uložená v dutine lebečnej, na rozhraní mozgového kmeňa a prednej časti miechy, a ktorá je sídlom nepodmienených reflexov. Nad predĺženou miechou je uložený mozoček, ktorého funkciou je riadenie činnosti svalov a udržanie rovnováhy. Miecha je uložená v chrbtovom kanále chrbtice a siaha od tylovej časti lebky až k siedmemu bedrovému stavcu. Je sídlom jednoduchých nepodmienených reflexov a riadi činnosť svalov a vnútorných orgánov.
Periférny nervový systém
Periférne, alebo aj obvodové nervstvo, je neoddeliteľnou súčasťou centrálneho nervstva. Predstavuje spojovaciu zložku (prináša informácie do centra a odvádza príkazy k jednotlivým orgánom). Skladá sa z mozgových a miechových nervov. Mozgové nervy vychádzajú z mozgového kmeňa a predĺženej miechy. Je ich dvanásť a riadia činnosť mnohých životne dôležitých funkcií. Miechové nervy vystupujúce zo spodnej časti miechy a majú motorickú funkciu. Druhým typom sú miechové nervy vystupujúce z horných miechových koreňov, a tie majú funkciu senzorickú.
Vegetatívna nervová sústava
Vegetatívna, alebo aj autonómna sústava, prijíma a spracúva informácie prichádzajúce z vlastného tela a vysiela príkazy vlastným výkonným orgánom. Táto sústava riadi a koordinuje činností dôležité pre život (dýchanie, trávenie, krvný obeh, termoregulácia, rozmnožovanie a pod.). Vegetatívne nervy majú na CNS nezávislú funkciu, činnosť tohto systému prebieha bez vedomia alebo vôle jedinca. Vo svojom celku však vegetatívna nervová sústava podlieha riadeniu CNS. Túto sústavu tvoria samostatné nervy a gangliá, ktoré navzájom tvoria spleť v celom organizme. Podľa miesta výstupu z CNS i podľa fyziologických prejavov sa delia vegetatívne nervy na nervy sympatické a parasympatické. Parasympatické nervy vystupujú z mozgového kmeňa a z krížovej časti miechy, nervy sympatické vystupujú z hrudnej a bedrovej časti miechy.
Endokrinná sústava
Endokrinná sústava je sústava endokrinných žliaz s vnútorným vylučovaním. Tieto žľazy produkujú biologicky aktívne hormóny, ktoré ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela. Ich úlohou je zabezpečiť v organizme stálosť vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy úzko spolupracujú s nervovým systémom.
Hypofýza
Nachádza sa v tureckom sedle klinovej kosti a delí sa na laloky.
Predný lalok hypofýzy produkuje niekoľko hormónov: somatotropín (zvyšuje produkciu rastových faktorov), kortikotropín (potrebný pre udržanie normálnej funkcie kôry nadobličiek), prolaktín (dôležitý pre rast prsníkovej žľazy), tyrotropín (stupňuje tvorbu hormónov štítnej žľazy), luteotropín (spôsobuje prasknutie vaječníkového folikulu a následne vyplavenie vajíčka), folitropín (potrebný pre rast a vývin folikulov).
Stredný lalok hypofýzy produkuje hormóny, ktoré sa svojou chemickou štruktúrou podobajú na kortikotropín.
Zadný lalok hypofýzy neprodukuje, ale zhromažďuje: antidiuretický hormón (zvyšuje priepustnosť bunkových stien v distálnom kanáliku, čím sa voda dostáva späť do obehu), oxytocín (vyvoláva rytmické sťahy hladkej svaloviny maternice, dôležitý je aj pri laktácii samíc).
Epifýza
Epifýza je žľaza s vnútorným vylučovaním. Je to výrastok medzimozgu.
Vytvára sa v nej hormón melatonín, ktorý je zodpovedný za inhibíciu tvorby pohlavných hormónov. Jeho tvorbu inhibuje predlžovanie svetelnej časti dňa. Nedostatok svetla (napríklad v zime) môže spôsobovať horšiu náladu až depresiu.
Štítna žľaza
Štítna žľaza produkuje hormóny: tyroxín, trijódtyronín.
Príštitné telieska (lat. glandulae parathyreoidae) sú dva páry malých žliaz s vnútorným vylučovaním. Sú umiestnené na zadnej strane štítnej žľazy. Tvoria parathormón (PTH), ktorý zvyšuje hladinu vápnika v krvi, tým že ho uvoľňuje z kostí (aktivuje osteoklasty, ktoré rozrušujú kosti) a podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve, obmedzuje jeho vylučovanie v obličkách.
Hyperfunkcia: odvápňovanie kostí a následné ukladanie vápnika v mäkkých tkanivách ako sú obličky, srdce.
Hypofunkcia: v krvi je nedostatok vápnika, čo spôsobuje kŕče a svalové zášklby.
Pankreas - Langerhansove ostrovčeky
V pankrease je ich okolo milióna (asi 1 g celej hmotnosti pankreasu). Skladajú sa z dvoch typov buniek, ktoré produkujú glukagón a inzulín, ktorých hlavnou úlohou je kontrola množstva cukru v krvi.
Nadobličky
Hormóny kôry nadobličiek: mineralokortikoidy (aldosterón - umožňuje priepustnosť obličkových kanálikov pre sodík, ktorý sa vracia spolu s primárnym močom späť do organizmu), glukokortikoidy (kortizol - potrebný na to, aby sa z aminokyselín v pečeni mohli tvoriť cukry), androgény (tieto hormóny nemajú príliš veľký fyziologický význam).
Hormóny drene nadobličiek: noradrenalín (zvyšuje tlak krvi a vyvoláva zúženie ciev), adrenalín (rozširuje cievy, podporuje činnosť srdca).